Sedemnásty november sme oslávili výletom na Lopeník. Nebol len takou klasickou turistikou. Chcete vedieť, prečo by ste nabudúci rok mali ísť s nami?
Naše putovanie sme začali spomienkou na Janka Vojteka na miestnom cintoríne v Novej Bošáci. Krátku modlitbu sme venovali nielen jemu, ale aj jeho zomrelej manželáckej kamarátke Veronike Plevovej, s ktorou sa krátko pred naším výletom zišli v nebi.
Vďaka nášmu južanskému kaplánovi Jankovi Kolárikovi sme mohli pokračovať exkluzívnou svätou omšou špeciálne pre nás, výletníkov, v miestnom kostole v Novej Bošáci. Niektorí z našich kamarátov boli takí zlatí, že prišli na túto omšu, hoci nemohli pokračovať ďalej na turistiku. Radi sme vás videli, priatelia a ďakujeme, že ste prišli aspoň nakrátko. Aj vďaka vám sa nás na tejto akcii zišlo približne štyridsať.
A tí z nás, ktorí si mohli dopriať aj luxus turistiky, sme naskákali pri kostole do áut a odviezli sa na Grúň - špecifickú, osobitú osadu a kopec zároveň. Grúň by si zasluhoval špeciálny výlet spojený so spoznávaním miestnych zvláštností, no nedá sa všetko stihnúť a navyše v tomto prípade ide skôr o zážitkovú turistiku pre silnejšie povahy.
Preto sme zamierili priamo na parkovisko hore na Grúni, ktoré sme do posledného centimetra trávy obsadili autami a povyskakovali s batohmi, pripravení zdolať Lopeník s jeho 911,3 metrami nad morom. Všetko, čo malo nohy, kráčalo smerom k rozhľadni, ktorá bola symbolickým cieľom nášho výletu. Dve osoby sa pre nízky vek, vzrast a vysoký osobnostný potenciál niesli v nosičoch na chrbtoch svojich otcov.
Ako však vieme, aj cesta je cieľom. Keďže samotný výstup bol nenáročný a netrval dlho, mali sme lepšiu možnosť spoznať sa navzájom. Na Lopeníku nás riadne ofúkol svieži vietor, ale inak počasie naši dvaja orodovníci - Janko Vojtek aj Veronika Plevová - vybavili u nášho Pána veľmi spoľahlivo. Mali sme možnosť cítiť sa ako Izraeliti pri prechode cez Červené more. Nám sa mračná roztrhli práve v deň nášho výletu, hoci deň predtým aj potom pršalo.
Našou zasľúbenou zemou sa po zostupe z Lopeníka stal rodný dom mojej mamy Aničky Vojtkovej, ľudovo naša chalupa. Vďaka Aničkinej obetavosti nás privítala vôňa šíriaca sa z dvadsaťlitrového hrnca vynikajúcej kapustnice. Tá sa miešala s vábením originálnych moravských buchiet, ktoré napriek úctyhodnému počtu zmizli ako šibnutím čarovného prútika.
No nikto nezostal hladný ani smädný. Dokonca aj nejaké tekuté slivky sa našli od mojej svokry, dvojnásobnej víťazky Slivkového festivalu (a to už je čo povedať, priatelia). Takže ako by to zhrnul aj môj otec Janko Vojtek: malo to úroveň.
A čo z toho vyplýva? Že vám všetkým ďakujeme za príjemné chvíle. Vážime si, že s nami spomínate aj na nášho tata Janka Vojteka, ktorý sa na nás celý čas s úsmevom díval. A to hlavné: radi sa s Vami stretneme aj o rok. Mama Anička prisľúbila kapustnicu a buchty upečieme tiež. A poznáte to: všetci ste pozvaní.
Katarína Kosová s rodinou
Pozrite si aj udalosť v kalendári k tomuto článku.
Centrum pre rodinu Trenčín vstupuje do III. fázy komplexnej obnovy svojich priestorov, ktorá je kľúčovým krokom k rozšíreniu a skvalitneniu služieb poskytovaných miestnej komunite. Táto fáza predstavuje prirodzené pokračovanie predchádzajúcich dvoch etáp, ktoré sa zameriavali najmä na stabilizáciu objektu a odstránenie technických nedostatkov budovy v historickom jadre mesta.
V dňoch od 10. do 16. februára 2025 sa v Trenčíne opäť konal Národný týždeň manželstva (NTM), ktorý organizovalo Centrum pre rodinu Trenčín. Tento rok sa niesol v duchu motta "Beh na dlhú trať", čím sa symbolicky poukázalo na dôležitosť trpezlivosti, vytrvalosti a vzájomnej podpory v manželstve. Program bol opäť bohatý a ponúkol množstvo príležitostí pre manželské páry posilniť svoj vzťah a užiť si spoločný čas.
Dňa 15. februára 2025 sa Športové centrum M-SPORT na Ostrove v Trenčíne opäť stalo dejiskom výnimočného florbalového podujatia. Tretí ročník Rodinného florbalového turnaja prilákal 130 hráčov a 10 dobrovoľníkov, ktorí spoločne vytvorili sedem tímov s originálnymi názvami:
Manželstvo je skutočne behom na dlhú trať, no nie preto, že by to bola súťaž alebo zápas, ale preto, že si vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť a ochotu prekonávať prekážky spoločne. Nie každý deň je o radosti a ľahkosti, rovnako ako pri dlhom behu nie každé tempo je jednoduché. Sú momenty, keď sa cítite plní síl a všetko ide hladko, ale sú aj obdobia, keď vás čaká stúpanie alebo nepriaznivé podmienky. To, čo rozhoduje o úspechu, je vaša vôľa pokračovať a podpora partnera, ktorý kráča (alebo beží) vedľa vás.
Ak chcete prejaviť podporu centru pre rodinu, darujte percentá z vašich daní nášmu občianskemu združeniu CPR Trenčín. Váš záujem a podpora nás posúva ďalej. Ďakujeme.
