Koncom júla sa uskutočnil ďalší ročník akcie OTEC A SYN JUNIOR. Prinášame vám postrehy účastníkov.
So synom Ondrejom sme sa po prvýkrát zúčastnili akcie OTEC A SYN JUNIOR. Netušili sme, čo nás čaká. Nakoniec sme prežili štyri dni zážitkov, na ktoré budeme veľmi dlho spomínať. Vďaka skvelej organizačnej schopnosti admirála Rasťa a duchovnej podpore otca Juraja sme si čas strávený spolu s ostatnými otcami a synmi veľmi užili. Do spomienok sa zaryjú predovšetkým spoločné športové aktivity, hlavne rafting na Dunajci v krásnej prírode, turistika v Poľsku, jazda na bicykloch alebo stanovanie na rozličných miestach. Skvelú zábavu sme zažili pri pirátskych vojnách na vode alebo pri obedoch či večerách. Spoločenstvo mužov a chlapcov rovnakej vlnovej dĺžky a ich veľkú pomoc sme zažili hneď v prvý deň, keď sme zistili, že náš stan je nepoužiteľný. O pár minút sme boli ubytovaní v druhom stane. Ani počasie nás nezradilo, keď pršalo len vtedy, keď sme boli pod strechou. V neposlednom rade sa nedá zabudnúť na spoločné omše s otcom Jurajom a jeho duchovné usmernenia, aby sme sa stali lepšími otcami / mužmi a lepšími synmi.
Ondrej a Oliver
Aj tento rok sme spolu so synom podnikli chlapskú výpravu - Otec a syn. I teraz nám Rasťo pripravil skvelý program plný zážitkov. Rafting po Dunajci, turistika, cyklistika. Pre chalanov asi najlepším zážitkom bola námorná bitka piatich raftov pod mostom v Kroščenku, po ktorej suchý a zranený nezostal nikto. Môj trinásť ročný syn však prehlásil, že preňho najhlbším zážitkom bola chlapská krížová cesta v noci pri fakliach. To zase mal na starosti otec Juraj, ktorý sa o nás staral po tej duchovnej stránke. Tiež svätá omša v Červenom Kláštore mala nezabudnuteľnú atmosféru. V tej kaplnke, zrejme postavenej výlučne iba pre chlapský spev, i ten náš znel ako gregoriánsky chorál. Asi by sme mali založiť spevácky zbor otcov a synov. A na záver návšteva pútnického miesta v Litmanovej- úžasne silné miesto.
Proste skvelý program, super otcovia a super synovia, akurátne počasie, skvelá atmosféra. Ešte raz veľké poďakovanie Rasťovi ako aj otcovi Jurajovi a hlavne Pánu Bohu.
A ešte niečo: Aj tento rok sme sa stretli s tým ako sa ľudia pozastavujú nad tým, kde sa vzala táto čudná skupina chlapov s detmi (a bez žien)? A ako to, že tie deti sú také ukáznené? Odpoveď nepoznám, ale tuším že je niekde medzi otcom a synom a Otcom a Synom.
Jakub a Daniel
Pre mňa to bol požehnaný čas strávený so synom. Synovi sa najviac páčilo: že sa chlapci mohli na trampolíne pobiť (to by vraj maminky hneď riešili), kofola, rýchlo a zbesilo na bicykli, adrenalín na rafte, …
Jasné, že sa mu aj niečo nepáčilo: ešte pred prvou svätou omšou mi vyčítal, že som mu nepovedal, že to je kresťanský tábor. Obetovať každý deň cca hodinu svojho času bola pre neho výzva. A potom, prečo sme sa nechali predbehnúť na raftoch počas cik-pauzy, nepohodlie v stane a dlhá turistika, ... Spomenul som si, že my sme až tak veľmi iní neboli:
Keď sme v Tatrách nešli lanovkou ako takmer všetci „normálni“, ale peši, tak sme frflali. O pár rokov neskôr však už použitie lanovky bolo niečo medzi zbabelstvom až svätokrádežou.
Pamätám si na jeden výlet s mojím otcom – len on a ja cez Priečne sedlo. On mal v tom roku 50ku a ja na kondičnom vrchole 22. Vstávali sme ešte za tmy, museli sme viackrát brodiť Studenovodský potok kvôli kalamite, na každej horskej chate som si dal polievku a otec len pivo. Vôbec si nepamätám o čom sme sa občas bavili, ale veľa sme ani nepotrebovali rozprávať, len sme s čistou hlavou vychutnávali ten deň až do západu slnka. Zdolanie prekážok bolo odmenené zážitkami a endorfínmi.
Verím, že môj otec už teraz putuje krajinou, ktorú ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo. A prechod cez „nebeské sedlo“ bol milostivý … Verím, že náš spoločný Otec robí vždy to najlepšie, čo sa v danej chvíli urobiť dá, aj keď nám sa to nemusí vždy páčiť.
O pár rokov aj naši synovia budú mať iný uhol pohľadu a snáď to frflanie prehodnotia. Sfúknu už len zopár sviečok na tortách. Tak nám Otec pomáhaj, aby sme ich stihli naučiť to najdôležitejšie!
Vďaka všetkým!
Martin
Pozrite si aj udalosť v kalendári a fotky k tomuto článku.
Na týždňovej plavbe „Otec a dcéra“ organizovanej Centrom pre rodinu Trenčín sa stretlo osem dvojíc otcov a dcér na dvoch plachetniciach, aby prežili dobrodružstvo na mori spojené s duchovným programom. Cieľom bolo upevniť vzťah medzi otcom a dcérou prostredníctvom spoločných aktivít, rozhovorov, modlitieb a vzácnych chvíľ v blízkosti prírody.
Počas uplynulého víkendu (19.10. - 20.10.2024) sa na Slovensku už po štvrtýkrát uskutočnil Program AMORIS, tentokrát na tému „Odpustenie: cesta od zranenia k jednote“. Tento rok prebehol program v 27 mestách naprieč Slovenskom, vrátane Trenčína, kde sa do neho zapojilo 16 manželských párov z rôznych farností Trenčianskeho regiónu.
V nedeľu 13.10.2024 sa nám veľmi nechcelo vyjsť spod teplého paplóna do chladného jesenného rána, ale premohli sme sa a tesne pri vstupe do Novej Bošáce sme sa zaradili do kolóny ďalších áut, ktorých pasažieri tiež smerovali na svätú omšu do kostola sv. Cyrila a Metoda.
Dňa 27.9.2024 sa v Malej farskej záhrade v Trenčíne konalo stretnutie dobrovoľníkov a všetkých, čo sa akýmkoľvek spôsobom angažujú v Centre pre rodinu.
Po roku sme sa opäť stretli v CPRku na každoročnom letnom tábore na konci augusta. Posilnená zostava animátorov celý týžďeň naplnila hrami, prechádzkami v parku, na Brezine alebo v Zátoke pokoja a iným zaujímavým programom. Deti si zahrali známe hry ako Mestečko Palermo alebo Živé pexeso, ale skúsili aj lukostreľbu či stavanie prístreškov.