Po 24. februári, v dôsledku vypuknutia vojenského konfliktu u našich susedov, začali aj k nám do Trenčína prichádzať obyvatelia Ukrajiny. Mnohé organizácie neváhali a rýchlo zareagovali poskytovaním pomoci ľuďom, ktorí často zanechali svoje rodiny a takmer celé životy doma na Ukrajine. V CPR Trenčín sme sa takisto rozhodli podať im pomocnú ruku a vytvorili sme formát popoludní so slovenčinou.
Naučiť sa slovenský jazyk je jednou z priorít pre tých, ktorí sa rozhodnú na Slovensku aspoň nejaký čas zostať a pracovať. V marci u nás preto vznikol tím dobrovoľníkov pozostávajúci z lektorov slovenčiny, prevažne učiteliek so znalosťou ukrajinčiny či ruštiny, a z Ukrajincov, ktorí už dlhší čas žijú na Slovensku a rozhodli sa svojimi skúsenosťami pomôcť svojim krajanom.
Každé pracovné popoludnie od marca do júna prichádzali do nášho centra Ukrajinci, ktorí sa chceli naučiť po slovensky. V rámci týchto hodín bol väčšinou prítomný aspoň jeden lektor a jeden Ukrajinec, aby bol zabezpečený individuálnejší prístup. Nešlo o oficiálny kurz slovenčiny, skôr o prvý kontakt s našou krajinou, kultúrou, o naučenie základných fráz a hovorovej reči.
Okrem výučby slovenčiny sme chceli účastníkom pomôcť v socializácii a začlenení sa do spoločnosti, dostupná bola aj psychologická podpora. Často sme poskytovali pomoc aj pri hľadaní ubytovania a práce – pri tom sme spolupracovali s mestom Trenčín a rôznymi organizáciami v Trenčíne a okolí. Ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny sme medzi seba začleňovali aj pri rôznych našich aktivitách, na výletoch v okolí, ale aj pri dobrovoľníckej činnosti v našej kaviarni a fungovaní centra.
V prvých mesiacoch nás denne navštívilo okolo 20 ľudí. Prevažnú väčšinu tvorili ženy rôzneho veku a deti, niekedy aj tri generácie: babka, mama, dcéra. Ľudia pochádzajúci z rôznych častí Ukrajiny – od Charkova po Ľvov.
Vzhľadom na vyvíjajúcu sa situáciu sme v mesiaci jún hodiny pozastavili a začali poskytovať individuálnu podporu. V prípade potreby sme však otvorení tomu, že popoludnia so slovenčinou opäť obnovíme.
V nedeľu 17. novembra 2024 sme sa opäť stretli na tradičnej spomienkovej túre na zrúcaninu Súľovského hradu, aby sme si pripomenuli tragédiu z roku 2008, keď počas búrky na tomto mieste zahynuli Zuzana a Samko Sýkoroví.
Centrum pre rodinu Trenčín sa v dňoch 20. a 26. novembra 2024 premenilo na priestor plný tvorivej energie a ručných prác. Uskutočnilo sa tu podujatie venované vyšívaniu, ktoré prilákalo nielen nadšencov výšivky, ale aj ľudí túžiacich po oddychu a relaxácii.
Už po piaty raz sme tento rok zorganizovali tradičný novembrový pochod sv. Martina, ktorý si získava čoraz viac priaznivcov. Napriek chladnému počasiu sme si 15. novembra užili krásny večer plný svetiel, radosti a dobrej nálady.
Na týždňovej plavbe „Otec a dcéra“ organizovanej Centrom pre rodinu Trenčín sa stretlo osem dvojíc otcov a dcér na dvoch plachetniciach, aby prežili dobrodružstvo na mori spojené s duchovným programom. Cieľom bolo upevniť vzťah medzi otcom a dcérou prostredníctvom spoločných aktivít, rozhovorov, modlitieb a vzácnych chvíľ v blízkosti prírody.
Počas uplynulého víkendu (19.10. - 20.10.2024) sa na Slovensku už po štvrtýkrát uskutočnil Program AMORIS, tentokrát na tému „Odpustenie: cesta od zranenia k jednote“. Tento rok prebehol program v 27 mestách naprieč Slovenskom, vrátane Trenčína, kde sa do neho zapojilo 16 manželských párov z rôznych farností Trenčianskeho regiónu.
