Prípravy pre budúcich manželov v Trenčíne: Ako sa dávny sen postupne zmenil na realitu

Pripraviť budúcich kresťanských manželov na nie vždy slnkom zaliatu spoločnú cestu životom, je veľmi zodpovedná úloha. Je preto veľkým zadosťučinením, že sa na takejto príprave podieľajú aj manželské páry, ktoré snúbencom pootvoria dvere do ich vlastných osobných vzťahov a stavajú pri tom najmä na úprimnosť a otvorenosť.

Rozhodli sme sa pozvať do priestorov Centra pre rodinu v Trenčíne manželské páry, ktoré v minulosti robili túto službu a zároveň pár, ktorý budúcich manželov pripravuje aj teraz. Pozreli sme sa na to, aká bola prvotná vízia, čo sa rokmi zmenilo a ako sa snúbencom venujú v tejto dobe.

Dubovanovci s náukami pre snúbencov začínali ešte v časoch, keď nájsť relevantné materiály bolo pomerne náročné, naopak Paškovci sú teraz v úplne inej pozícii. Štvorlístok doplnili manželia Rajskí a Hatalovci.

So snúbeneckými náukami sa v Trenčíne začalo v deväťdesiatych rokoch

“Ja som Karol a manželka je Evka Dubovanová, onedlho budeme sláviť 42. výročie sobáša,” dostal v úvode slovo Karol Dubovan, ktorý spoločne s manželkou začal v Trenčíne pripravovať snúbenecké páry ešte začiatkom deväťdesiatych rokov.

Vtedajší trenčiansky dekan Paliatka prišiel s myšlienkou, že by sa v meste pod hradom Matúša Čáka mohlo začať s prípravami pre budúcich manželov v spolupráci s pármi, ktoré v manželstve už žijú.

Snúbenci mali absolvovať tri náuky s kňazom a tri s laikmi - s lekárom, s psychológom a s manželským párom. Dubovanovci boli predtým súčasťou mládežníckych a neskôr manželských spoločenstiev, ktoré sa pravidelne stretávali a dostali sa tak aj k prvotným materiálom, ktoré mohli neskôr použiť práve pri stretnutiach so snúbencami.

Ako spomínali, mnohé z týchto dokumentov sa šírili ešte v časoch totality tajne. Časom, ako ich deti rástli a Evka Dubovanová začala pracovať v poobedných hodinách, na snúbenecké náuky im už nezostával čas, aj keď túto službu robili radi a od srdca.

“Potom sme nastúpili my,” pridáva sa do debaty Anka Rajská a tak sa posúvame v spomínaní na počiatky príprav snúbencov v Trenčíne ďalej. Janko a Anka Rajskí sú manželmi takmer 51 rokov.

Vlani oslávili zlatú svadbu. Po Dubovanovcoch prevzali pomyselnú štafetu a striedali sa s manželmi Vojtekovcami. So snúbencami sa stretávali raz za šesť týždňov.

Náuková miestnosť bola plná, bolo v nej aj 30 párov. 

“Išli sme podľa manželáckych tém. Mali sme tam kresťanské manželstvo, priority, druhy lásky, odpustenie, komunikáciu s pocitmi a sexualitu. Tieto témy sme s nimi preberali,” vyratúva Anka Rajská. “Náuková miestnosť bola plná, bolo tam aj 30 párov,” dopĺňa ju manžel Janko.

V tých časoch mali takéto stretnutia formu prednášky a len zopár snúbeneckých párov vtedy už spolu žilo v jednej domácnosti. Tieto stretnutia prebiehali v prednáškovej miestnosti pri Farskom kostole v Trenčíne.

“My sme boli v jednej partii a striedali sme sa aj s vami,” pokračuje v rozprávaní Juro Hatala. S manželkou Marikou sú svoji 33 rokov. “V roku 1994 sme boli na prvom kurze manželských stretnutí v Starej Turej a kto absolvoval ten kurz, bol pripravený na rozprávanie pre snúbencov a mal k dispozícii aj materiály,” ozrejmuje Marika obdobie, keď ich na prípravu náuk pre snúbencov oslovil ďalší z priekopníkov, Janko Vojtek.

Hatalovci sa prvýkrát pred budúcich manželov postavili v roku 1997 a vedia to úplne presne. Na naše spoločné stretnutie v Centre pre rodinu, si priniesli noviny z toho obdobia, ktoré použili pri príprave snúbencov.

Mysleli si, že oni takúto náuku nepotrebujú

Ďalej si slovo berú Miško a Danka Paškovci, ktorí sú manželmi 25 rokov: “My sme sa k tomu dostali tiež cez Janka Vojteka. Spýtali sme sa ho, ako by sme vedeli pomôcť,” začína Miško a Danka ho dopĺňa: “Paradoxom bolo, že my sme ako snúbenci na takúto náuku ani nechceli ísť, mysleli sme si, že ju nepotrebujeme.”

Na manželstvo ich totiž pripravoval salezián, ku ktorému pravidelne chodievali. Keď už prišlo v ich vzťahu ku dňu D a bolo sa treba zapísať na sobáš, prišli na faru a pán dekan Paliatka ich oboznámil s tým, že ich čakajú snúbenecké náuky.

“Ja vtedy veľký frajer hovorím, že nie, ja na žiadnu náuku nepôjdem, my nič nepotrebujeme. A potom sme kráčali naspäť dolu po farských schodoch a hundral som si popod nos, že ja nikam nepôjdem. Práve vtedy išiel hore po schodoch kaplán, ale ja som
nevedel, kto to je, my sme chodili do kostola inde. A ten to farárovi nabonzoval,” pobavil všetkých prítomných Miško Paška.

Napokon sa predsa len klasickým náukam vyhli, keďže si to telefonicky odkomunikoval dekan Paliatka so saleziánom, ktorý ich na manželstvo pripravoval. Preto to Paškovci vnímajú ako veľký paradox, že práve ich Janko Vojtek oslovil na prípravu snúbencov.
“Jedna z vecí, ako Janko vtedy argumentoval, bolo to, že nie sme vekovo vzdialení od tých snúbencov a že oni to ľahšie prijímajú od mladších manželských párov,” pokračuje Miško Paška.

Od roku 2011 mali snúbenecké náuky osobnejšiu podobu

V tej dobe ešte stále pretrvávala menej osobná forma a príprava s manželmi mala podobu prednášky. Všetko sa ale zmenilo v roku 2011.

Toto obdobie nám približuje Juro Hatala: “Rada pre rodinu pri Konferencii biskupov Slovenska vydala materiály na prípravu snúbencov, kde bolo 9 tém. Keď sa to začalo rozbiehať, tieto materiály vtedy prišli do každej farnosti na Slovensku. Prišli sem manželia Polakovičovci z Bratislavy a vtedy sme zavolali aj tých, čo dovtedy prednášali a aj tých potenciálnych a oni rozprávali ako to funguje u nich.”

V tom čase sa teda prešlo na nový spôsob snúbeneckých náuk, ktorý mal osobnejší charakter. Jeden manželský pár sa stretával na troch stretnutiach so štyrmi pármi snúbencov a mal pre nich pripravených 6 tém. Tri témy si vypočuli z úst kňaza.

“Predtým to bolo ako prednáška, jeden proti všetkým, no a teraz to bolo tak, že ako sedíme my tu, jeden manželský pár, štyri snúbenecké páry. Boli to tri stretnutia a na každom z nich sa prebrali dve témy,” vysvetluje Juro Hatala a jeho manželka Marika ho dopĺňa: “Bolo to také interaktívnejšie tým pádom, také živšie.” Nové materiály obsahovali aj rôzne úlohy pre snúbencov.

S novým konceptom teda prišiel priestor na otvorenejšiu komunikáciu v menšej skupinke, ktorý v počiatkoch chýbal. Dovtedy bola spätná väzba veľmi malá a páry si to väčšinou len odsedeli. Rovnako aj témy bolo veľmi ťažké obsiahnuť za 90 minút.

Táto zmena bola preto vítaná a mala snúbencov lepšie pripraviť do manželstva. A to už bol len krôčik od snúbeneckých náuk ako ich poznáme dnes, formou víkendoviek.

“V Žiline začali robiť víkendové prípravy s týmito témami a oni to mali vrátane tých kňazských a my sme sa boli pozrieť, ako to tam funguje a vyskúšali sme to už aj tu. Nejaký čas bežali naraz víkendovky a aj tie večerné stretnutia. Po čase sme sa dohodli, že tie individuálne už prestaneme robiť a pokračovalo sa už len s tými víkendovými,” ozrejmil nám Juro, pričom ho doplnila manželka Marika: “Tie víkendovky lepšie vyhovovali aj snúbencom, stačilo si vyhradiť jeden víkend.”

Viac ako 90 percent ohlasov je pozitívnych

“Zo Žiliny sme prebrali aj texty a súčasťou tých materiálov bol aj dotazník, ktorým sme si zisťovali, čo to tým snúbencom dalo,” hovorí Danka Pašková, keďže nás zaujímalo, aké boli reakcie snúbencov po absolvovaní náuky.

“Vždy sa našli takí, ktorí si to prišli odsedieť, museli to prežiť a nie sú z toho nadšení, ale väčšina ohlasov je dobrých,” pridáva sa Marika, pričom ju dopĺňa jej manžel Juro: “Povedal by som, že viac ako 90 percent ohlasov je pozitívnych. Sú príjemne prekvapení.”

Anku Rajskú zaujíma, či bol zo strany absolvujúcich párov záujem aj o spoločenstvo. Ako Juro Hatala dodáva, táto otázka sa posledné roky nachádza aj v spomínanom dotazníku a 30-40 percent udáva, že áno.

“My sme ich už kontaktovali niekoľkokrát, že máme pre nich nejaký program, keby chceli niečo zažiť. Ten sa uskutočnil asi dvakrát. Z jedného z tých stretnutí vzišlo aj stretko,” pridáva sa Danka Pašková.

Marika Hatalová približuje, ako vyzerá samotná snúbenecká náuka s manželmi: “Ono to má teraz takú štruktúru, že každá téma je urobená tak, že ju prednesie jeden manželský pár. Vždy hovoria aj také svoje svedectvo, príbehy zo svojho života. Snúbenci to radi počúvajú a potom sa stretávajú v malých skupinkách s manželským párom. Majú k dispozícii pracovný list k danej téme. Sedia nad tým pracovným listom vo dvojici, pripravujú si to, odpovedajú si na otázky, ktoré tam sú a je hlavne na nich, aby si oni medzi sebou nejaké veci vyriešili. A potom sa krátko v tej skupine porozprávajú spoločne.”

Takáto forma manželskej prípravy by mala zotrvať aj v budúcnosti, keďže sa osvedčila. Revízii sa ale dočkajú v blízkej dobe materiály, z ktorých čerpajú pri príprave snúbencov manželské páry.

V súčasnosti sa na realizácii Kurzov prípravy na manželstvo v CPR podieľa okolo 20 manželských párov. Snúbenecké páry posielajú kňazi z dekanátu Trenčín a Nemšová.

Párov, ktoré snúbeneckú náuku absolvovali, je mnoho. Náhodné stretnutia s nimi po rokoch, sú preto príjemné a pohladia dušu.

“Z času na čas nás zastavia a povedia nám, že my sme boli u vás na súbeneckej príprave,” spomenú Paškovci a pridávajú sa aj manželia Rajskí: “My sme boli niekde na káve a prisadli si k nám, že sme im robili náuku.”

Raz prišla na náuku namiesto snúbenca budúca svokra

“My sme mali takú raritu, keď sme ešte robievali náuky,” pokračuje v spomienkach Anka: “Naraz sa pozrieme a tam sedí naša dcéra s budúcim manželom.” Táto milá príhoda všetkých prítomných pobavila.

“Nám prišla raz aj svokra na prípravu. Prišla nevesta so svokrou, že syn nemohol prísť,” pridávajú sa so smiechom Paškovci.

Dôležité je sa na nič nehrať a vsadiť na úprimnosť. A to aj v ťažších časoch, keď sú prednášajúci manželia pohádaní. “Najviac im dáš vtedy, keď je autentické, čo rozprávaš,” myslí si Danka.

“My sme sa raz chytili za to, že som nebol oholený a oni hovorili, že to bolo perfektné,” pridal vtipnú skúsenosť Janko Rajský a Danka Pašková dodáva: “Najlepšie je povedať čo žijeme, čo nám prináša radosť, prečo nás manželstvo ešte stále baví a toto na nich zaberá.”

Dávny sen sa postupne stal realitou

“Každý z nich potrebuje zažiť prijatie a aj na tých náukach ich berieme a rešpektujeme takých, akí sú. Nesnažíme sa nič na nich meniť. Rozprávame len o nás, o tom, ako my fungujeme. Počujú tam veci, ktoré si nedokážu povedať sami medzi sebou a tu im to rozpráva úplne cudzí človek, ktorí tam prišiel len kvôli ním. A toto sú veci, ktoré sa ich nejakým spôsobom dotýkajú,” ozrejmuje Juro Hatala.

Práve on prišiel s myšlienkou tohto výnimočného stretnutia a na jeho záver konštatuje, že to, o čom snívali v minulosti manželia Rajskí, sa stalo po rokoch vlastne realitou:
“Pamätám si, keď ste rozprávali o tom, že by to bolo treba prehĺbiť a stretávať sa aj v menších skupinkách.”

Vtedy ešte netušili, že sa snúbenecké náuky naozaj vyprofilujú práve do takejto podoby a splní sa tak aj jeden veľký sen.

Stanislava Habánková